Staré Hory

Staré Hory sa pokladajú za najstaršiu banícku lokalitu v okolí Banskej Bystrice. Obec vznikla ako banícka osada v 13.storočí. ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Vo vyťaženej hlušine sa dokonca našli aj kamenné nástroje používané pri ťažbe rudy. Vrchol rozvoja Staré Hory dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy bol v obci vybudovaný rozsiahly komplex taviacich hút, čo podmienilo aj rozvoj ťažby dreva a uhliarstva. Najväčší rozmach baníctva nastal v r. 1495-1546, keď banské podniky prevzala thurzovsko-fuggerovská spoločnosť. Baníčenie pretrvávalo do 18.stor. Obyvatelia sa neskôr zaoberali ťažbou dreva a ženy čipkárstvom(paličkovanie). Dominantou obce je pútnický, pôvodne gotický Kostol Panny Márie z polovice 15.stor., v 19.stor. prestavaný, s plastikou madony zo začiatku 16. storočia. Baroková budova bývalého banského úradu, klasicistická kaplnka sv. Anny, štýlové domky z konca 18. a z 19.storo?ia, prícestné kaplnky z 18. a 19.storočia. Nad obcou zaujímavo technicky riešená vodná elektráreň. Starohorskou dolinou koncom októbra 1944 ustupovali povstalci na Donovaly. V jeseni a v zime 1944 boli Staré Hory strediskom partizánskeho hnutia. V okolitých horách boli desiatky partizánskych zemlianok, z ktorých sa niekoľko dochovalo dodnes.
Obec leží na styku Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, stred obce je v nadmorskej výške 472 m. Okolie obce poskytuje možnosti letnej a zimnej turistiky po turistických trasách:
do Veľkej Fatry cez Tureckú alebo Rybô na Majerovú skalu, Kráľovu studňu, do Sedla, na Čierny Kameň, Borišov
do Nízkych Tatier cez Richtárovú, Haliar a Jelenskú dolinu pod Jelenskú skalu, Špaňodolinský Šturec, Šachtičku, náučným chodníkom na Donovaly, Kalištie, Baláže, Španiu Dolinu a na Pohronie (Špania Dolina 12km.)
Okolie obce poskytuje aj možnosť lyžovania na Krížnej a na Donovaloch (Donovaly 11km) , B. Bystrica 15km ,Turecká 2.5 km.
Na území obce sa nachádza chránený prírodný výtvor "Majerova skala" na ochranu výrazného skalného útvaru s výskytom chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. V 15. storočí bol v obci postavený barokový kostol, ktorý bol v roku 1990 pápežom povýšený na Baziliku Minor. Kostol a Studnička so sochou Panny Márie sú Šir oko-ďaleko známe ako pútnické miesto, ktoré je hojne navštevované aj dnes. Povrch chotára obce je hornatý so značne členitým terénom. Starohorská dolina je rozhraním dvoch horských sústav - národných parkov: Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Veľkofatranskú časť vypĺňajú svahy Krížnej (1574 m), ktorá je najvyšším vrcholom chotára obce na severozápadnej hranici. Západnú hranicu tvoria Malá Krížna (1329 m), Úplaz (1275 m) a sedlo Šturec, kadiaľ vedie turistická trasa spájajúca Veľkú Fatru s Nízkymi Tatrami. V strednej časti chotára je nad obcou vypínajúca sa Majerova skala (1255 m), charakteristická troskovou stavbou. (Na slieňoch spočíva dolomit). V juhovýchodnej časti sú najvyššie časti chotára Jelenská skala (1149 m), Krčahy (1135 m) a Zamrlo (1073 m). V Dolnom Jelenci severozápadne od cesty je vchod do verejnosti neprístupnej „Jeleneckej jaskyne“. Priestory sa nachádzajú na dne doliny vo vápennom túfe – travertíne. Travertín je v kaskádach, na ktorých vytvára potok vodopády. Priestory jaskyne majú nádhernú farebnú kvapľovú výzdobu „ružová záhrada“.